CHKO Vihorlat

    Vihorlat bol vyhlásený za chránenú krajinnú oblasť dňa 28. 12. 1973, avšak vyhláškou zo dňa 19. apríla 1999 sa upravila jeho výmera. V súčasnosti má CHKO Vihorlat výmeru 17 485,24 ha. Rozprestiera sa na území okresov - Michalovce, Sobrance, Humenné a Snina. Nachádza sa v týchto katastrálnych územiach -  Jovsa, Poruba pod Vihorlatom, Remetské Hámre, Hlivištia, Choňkovce, Strihovec, Ruská Bystrá, Vyšná Rybnica, Hrabová Roztoka, Podhoroď, Kolonica, Ladomírov, Stakčín, Snina, Zemplínske Hámre a Valaškovce. Napriek menšej rozlohe a nadmorskej výške je Vihorlat impozantným sopečným pohorím. Jeho najvyššie vrcholy presahujú výšku až  1 000 metrov.  CHKO Vihorlat sa nachádza v najvýchodnejšej časti Slovenska. Na severe sú Vihorlatské vrchy oddelené od Bukovských vrchov Beskydským predhorím. Na západe a juhu územia hraničia s Východoslovenskou pahorkatinou. Územie má nepravidelný tvar. Najnižšie miesto na CHKO je okraj lesa pri obci Remetské Hámre a to vo výške (320 m) a najvyšší je vrch Nežabec (1023 m). Podstatu územia CHKO Vihorlat tvorí lesný pôdny fond. Toto územie je významné z viacerých hľadísk, predovšetkým je to význam vodohospodársky a lesohospodársky, nakoľko je toto územie jedným z hlavných zdrojov a zároveň regulátorom zásobovania vodou. Túto funkciu plnia predovšetkým listnaté porasty Z vedeckého hľadiska má územie význam najmä po geologicko-petrografickej, floristicko -faunistickej a lesníckej stránke. Územie patrí medzi najlesnatejšie pohoria Slovenska s prevahou listnatých, najmä bukových lesov.

Flóra

            Pre botanikov je jar náročným obdobím pretože musia presne vystihnúť krátke obdobie kvitnutia jarných  rastlín. Keď sa im to podarí, väčšinou ide o nevšedný zážitok. Osobne to platí v prípade rastlín, akou je bleduľa jarná karpatská (Leucojum vernum subsp. carpathicum), ktorá je známa masovým výskytom. Jej tisícové populácie v NPR Jovsianska hrabina pripomínajú biele záplavy. Toto prírodné divadlo sa odohráva v marci a to v čase kvitnutia snežienok. Netrvá však dlho, už v apríli bledule odkvitajú a neskôr po nich niet ani stopy. 

Bleduľa jarná karpatská sa považuje za východokarpatský subendemit. Na území kvitne aj zubačka žliazkatá (Dentaria glandulosa), veternica hájna (Anemone nemorosa) a cesnak medvedí (Allium ursinum). Zemepisná poloha Vihorlatu je v rámci Slovenska ojedinelá, pretože leží na rozhraní panónskej a karpatskej kveteny. V jarnom aspekte na vlhších miestach masovo kvitne hlavne bleduľa jarná karpatská (Leucojum vernum subsp. carpaticum) a čoraz vzácnejšia korunkovka strakatá (Fritillaria meleagris). Z karpatských subendemitov sa tu dobre darí prilbici moldavskej (Aconicum moldavicum). Bylinný porast je výrazne trávnatý, v prevažnej miere je tvorený ostricou chlpatou (Carex pilosa), chlpaňou hájnou (Luzula luzuloides), medničkou jednokvetou (Melica uniflora) a hrachorom čiernym (Lathyrus niger). Potom sú to  druhy ako skopólia kranská (Scopolia carniolica) a razivka smradľavá (Aposeris foetida). Pre pohorie Vihorlatu je typická telekia ozdobná (Telekia speciosa). Zaujímavé  a ochranársky veľmi cenné sú hrebeňové a vrcholové porasty na vrchole Vihorlatu, ako aj okolo Sninského kameňa. Na severných svahoch Vihorlatu sú veľmi významné rašeliniská, najvýznamnejšie je rašelinisko Postávka.

Fauna

            Územie Vihorlatu, sa vyznačuje rozmanitou a ekologicky zaujímavou faunou typickou pre Západné Karpaty. Na území sa vyskytujú vzácne fuzáče, ako fuzáč alpský, (Rosalia alpina), fuzáč Strangalia thoracica - veľmi vzácny východokarpatský druh. Osobitnú pozornosť treba venovať ochrane lesostepných biotopov, ktoré sa dodnes zachovali v okolí Kusína a Remetských Hámrov. Žijú tu zaujímavé a faunisticky významné druhy bezstavovcov ako sú (mäkkýše, bzdochy, sieťokrídlovce, chrobáky, motýle a iné). Na území CHKO Vihorlatu žijú viaceré zákonom chránené druhy bezstavovcov. Z radu chrobákov je to napríklad bystruška kožovitá (Carabus coriaceus), bystruška fialová (Carabus violaceus), bystruška potočná (Carabus variolosus) a iné. Z ďalších druhov je to fuzáč veľký (Cerambyx cerdo) a roháč obyčajný (Lucanus cervus). Na tomto území sa zistilo 25 druhov chránených bezstavovcov, z chránených druhov stavovcov 1 druh kruhoústovcov, 1 druh rýb, 7 druhov obojživelníkov a 5 druhov plazov.

Kontakt : https://www.sopsr.sk/vihorlatweb/