CHVÚ Medzibodrožie

    Bolo vyhlásené 7. januára roku 2008 Ministerstvom životného prostredia SR za chránené vtáčie územie. Nachádza sa v južnej časti Východoslovenskej roviny. Rozprestiera sa od Slovenského Nového Mesta po Čiernu nad Tisou a od Michaloviec po Kráľovský Chlmec. Rozlohu má viac ako 33 700 ha. Vyhlásené bolo za účelom ochrany a zabezpečenia priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a sťahovavých druhov vtákov. Predovšetkým na zabezpečenie podmienok prežitia a rozmnožovania 37 druhov –

bocian biely, bocian čierny, brehuľa hnedá, bučiačik močiarny, bučiak veľký, ďateľ hnedkavý, ďateľ prostredný, haja tmavá, hrdlička poľná, chavkoš nočný, chochlačka bielooká, chriašť malý, chrapkáč poľný, kačica chrapľavá, kalužiak červenonohý, kaňa močiarna, kaňa popolavá, krutohlav hnedý, ľabtuška poľná, muchárik bielokrký, muchár sivý, penica jarabá, pipíška chochlatá, prepelica poľná, pŕhľaviar čiernohlavý, čorík bahenný, čorík čierny, rybárik riečny, škovránok stromový, strakoš obyčajný, strakoš kolesár, včelár lesný, včelárik zlatý, beluša veľká, volavka purpurová, beluša malá, výrik lesný.

Geografická poloha

            CHVÚ sa nachádza v juhovýchodnej časti Slovenska a zaberá centrálnu časť Východoslovenskej nížiny a rovnako aj celku Východoslovenskej roviny. Vo východnej časti je ohraničená hranicou s Ukrajinou. Severozápadným smerom obchádza obce Čičarovce a Vojany až po štátnu cestu Veľké Raškovce – Vojany. Západným a juhozápadným smerom obchádza Veľké Raškovce a Oborín. Juhovýchodným smerom sa stáča k obci Ladmovce. Južným smerom prechádza po štátnej hranici a severovýchodným smerom po štátnej ceste obchádza obce Streda nad Bodrogom, Malý Kamenec, Veľký Kamenec. Pokračuje k obci Strážne a po štátnej ceste k obciam Veľký Horeš, Malý Horeš, Pribeník, Kráľovský Chlmec a Čierna nad Tisou.

Biotopy územia 

Druhy biotopov

Charakteristika

Druhy

vodné biotopy

rôznorodé typy spoločenstiev (predovšetkým rastlinné spoločenstvá v plytkých, stojatých a mierne tečúcich vodách)

vodné rastliny (Trapa natans, Nuphar eutea), spoločenstvá makrofytov (Berula erecta, Spaganium emersum), spol. bylín a šachorín (Butoms umbellatus)

nelesné brehové porasty

brehové porasty v okolí riek Latorica, Bodrog a dolného toku Laborca a Ondavy

(Humulus lupulus, Aristolochia elematitis, Rubus caesius)

krovinové a kríčkové biotopy

spoločenstvá krovinových a kríčkových biotopov

svetlomilné a tieňomilné byliny (Inula hirta, Inula ensifolia), mezofilné druhy rastlín ( Fragaria viridis, Gelu urbanum), vŕbové kroviny (Iris pseudacorus)

teplo a suchomilné travinno- bylinné porasty

rastlinné spoločenstvá na pieskových dunách a plytkých pôdach

trávy a ostrice (Festuca vaginata, Carex humuilis, Stiga joannis)

lúky a pasienky

lúčne a pasienkové spoločenstvá

(Alopecurus pratensis, Carex acuta)

lužné lesy

spoločenstvá lužných lesov

(Aguila pomarina, Buteo buteo)

dubovo-hrabové lesy

spoločenstvá dubových a hrabových lesov

(Corvus corax, Columba palombus)

ruderálne biotopy

sú spoločenstvá vyskytujúce sa

na antropicky ovplyvnených biotopoch

(Ciconia ciconia, Circus pygargus, Lanius minor, Perdix perdix)

porasty nepôvodných drevín

spoločenstvá nepôvodných drevín

(Oriolus oriolus, Sylvia borin)

Flóra 

Územie patrí do nížinnej krajiny mierneho pásma. Vyskytuje sa tu 7 druhov rastlín európskeho významu :

  • aldrovandka pľuzgiernatá (Aldrovanda vesiculosa),
  • hľuzovec Loeselov (Liparis loeselii),
  • pichliač úzkolistý (Cirsium brachycephalum),
  • kosatec bezlistý uhorský (Iris aphylla subsp. hungarica),
  •  lindernia puzdierkatá (Lindernia procumbens),
  • marsilea štvorlistá (Marsilea quadrifolia),
  • poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis).

Ďalej sa tu vyskytuje 50 druhov rastlín národného významu, uvádza sa tu 40 druhov ohrozených a vzácnych druhov rastlín. Programy záchrany sú vypracované pre 4 druhy rastlín - korunkovka strakatá (Fritillaria meleagris), poniklec lúčny maďarský (Pulsatilla pratensis subsp. hungarica), poniklec Zimmermannov (Pulsatilla zimmermannii) a vstvač úhľadný (Orchis elegans).